Kolumbia je demokratickou prezidentskou republikou a štátom s decentralizovaným riadením. Súčasný politický systém vznikol na základe procesu modernizácie zahájenej prijatím Ústavy v roku 1991. V roku 1998 bol podľa pravidiel novej Ústavy zvolený prezident, viceprezident, Kongres a regionálne zastupiteľstvá. Nová konštitúcia charakterizuje krajinu ako sociálny právny štát, unitárnu a decentralizovanú republiku s čiastočnou autonómiou regionálnych úradov, založenou na participatívnej a pluralistickej demokracii. Pre vnútropolitickú situáciu v krajine bola charakteristická hlavne vytrvalá snaha o konsolidáciu reforiem v politickej a ekonomickej oblasti. S nástupom prezidenta Uribeho v roku 2002 došlo k zlepšeniu medzinárodného postavenia Kolumbie, prevládala snaha o širšiu projekciu hospodárskych výsledkov do sociálnej oblasti, problematika boja proti narkomafii a s ním spojeným terorizmom. Politika Uribeho administratívy sa prejavuje nekompromisným vojenským prístupom k riešeniu vnútropolitickej situácie, otvoreným ozbrojeným bojom proti gerile FARC a ELN, tlakom na dodržovanie ľudských práv a bojom proti obchodu s drogami.
Riadiaca moc v krajine je rozdelená do troch sfér: výkonnej, legislatívnej a justičnej. Súdnu moc predstavujú Ústavní súd, Najvyšší súd, Úrad generálneho prokurátora a v záležitostiach štátnej správy a administrácie Rada štátu. V čele kolumbijskej vlády, zloženej z 13 ministrov, stojí prezident republiky. V čele každého z 32 departementov (sú španielsky označované ako departament) stojí guvernér. Kolumbia je krajinou s politickou pluralitou, vo vláde sú okrem konzervatívnej strany tiež predstavitelia opozičnej liberálnej strany a nezávislí. Kongres sa skladá zo Senátu a Snemovne reprezentantov, rozdelenej do 8 stálych komisií. Snemovňa má 162 členov a Senát 102 členov.