Kolumbia - história

 

Štátne zriadenie Kolumbijskej republiky je založené na viackrát zmenenej prezidentskej ústave z roku 1886. Po takmer desaťročnom boji za nezávislosť pod vedením Simóna Bolívara sa Kolumbii roku 1819 podarilo zbaviť koloniálnej nadvlády. Krajina je jednotným štátom, v ktorej čele stojí prezident volený na štyri roky. Ako prvý Európan pristál na pobreží Kolumbie roku 1499 Španiel Alonso de Ojeda. Po ňom nasledovali ďalší cestovatelia, ktorých priťahovali hlavne náleziska zlata. Roku 1538 založili mesto Bacatá (neskôr Bogota), z ktorého sa neskôr stalo kvitnúce centrum.

 

Roku 1547 založili Španieli generálny kapitán Nová Granada, ku ktorému patrili dnešná Kolumbia, Panama, Ekvádor a Venezuela. Roku 1748 boli tieto oblasti vyhlásené za španielske vicekráľovstvo. Roku 1791 vypuklo prvé povstanie proti španielskej koloniálnej vláde, ktoré sa rozrástlo na boj za slobodu pod vedením Simóna Bolívara. Roku 1819 v bitke pri Boyacá zvíťazil nad Španielmi a vyhlásil samostatný štát Veľká Kolumbia. Bolívar sa stal prvým prezidentom novej republiky. Jeho plán vytvoriť spolu so Severnou Amerikou a ostatnými latinskoamerickými krajinami panamerický zväz štátov však zlyhal. V roku 1829 - 1830 sa Ekvádora Venezuela odtrhli, ostatné krajiny dostali znovu názov Nová Granada a roku 1863 sa premenovali na Kolumbiu. Roku 1903 sa za podpory USA odtrhla od únie tiež provincia Panama (roku 1921Kolumbia uznala jej nezávislosť). Roku 1830 Bolívar odstúpil a ešte v tom roku zomrel. Roku 1885dostala Kolumbia svoju republikánsku ústavu.

 

Až do konca 19. storočia pôsobili v Kolumbii dva rovnako silné strany: liberáli, zastávali myšlienku voľného zväzku štátov a odluku cirkvi od štátu, a konzervatívci, ktorí sa zasadzovali za prísne jednotný štát a za úzke spojenie vlády a rímskokatolíckej cirkvi. Rozpory medzi týmito skupinami vyvolávali od roku 1840 ustavičné nepokoje a občianske vojny, ktoré pokračovali aj v 20. storočí.

 

Roku 1948 bol zavraždený liberálny prezidentský kandidát Jorge Eliécer Gaitán. Začali nepokoje a občianska vojna, ktorá trvala až do roku 1950 a stála životy 200 000 Kolumbijčanov. V roku 1953 -1957 prevzala moc vojenská diktatúra pod vedením generála Rojasa Pinillu. Po jeho zvrhnutí roku1957 sa uskutočnila zmena ústavy a vznikol Národný front, zväzok liberálov a konzervatívcov, v rámci ktoreho sa obidve strany dohodli, že budú od roku 1974 vládnuť spoločne. Roku 1974 sa konali prvé prezidentské voľby, ktoré skončili víťazstvom liberálov v čele s prezidentom Lópezom Michelsenom. Liberáli zvíťazili taktiež v roku 1978 pod vedením Julia Césara Turbaya Ayaly. Roku1982 sa stal prezidentom konzervatívec Belisario Betancur Cuartas, v roku 1986 - 1990 vykonával túto funkciu liberál Virgílio Barco. V lete roku 1989 začal boj na život a na smrť medzi štátom a narkomafiou. V roku 1990 padlo za obeť násilia 22 000 ľudí. Sociálne rozdiely, vysoká nezamestnanosť a kriminalita prispievajú k destabilizácií politickej situácie v Kolumbii. V parlamentných voľbách 13. marca 1994 zvíťazila vládnuca Liberálna strana a jej kandidát Ernesto Samper bol zvolený prezidentom. Vedúce postavenie v krajine potvrdila aj v parlamentných voľbách v roku 1998. Konali sa v atmosfére občianskej vojny za účasti 40 percent voličov. V prezidentských voľbách zvíťazil konzervatívec Andrés Pastrana.        

 

 

Vlajka kolumbijskej republiky Štátny znak Kolumbijskej republiky Štandarda prezidenta Kolumbie